UHORSKÝ ROD BALAŠOVCOV NA HRADE MODRÝ KAMEŇ

UHORSKÝ ROD BALAŠOVCOV NA HRADE MODRÝ KAMEŇ

Expozícia rodu Balašovcov na hrade Modrý Kameň je súčasťou ponuky múzea všetkým, ktorí navštevujú túto národnú kultúrnu pamiatku. Je len stručným abstraktom z histórie rodu a najvýraznejších osobností priamo spojených s rodovým sídlom Balašovcov – hradom Modrý Kameň. 
Významný a rozvetvený rod Balašovcov zanechal v dejinách Uhorska hlbokú stopu. Zastávali významné posty v blízkosti panovníkov, dosiahli významné úspechy na bojovom poli a zasiahli aj do vedy a literatúry. Nezostalo po nich žiadne sídlo so zachovaným pôvodným mobiliárom a umeleckými dielami. Balašovci odchádzali z dejiska dejín postupne a to aj stratou majetku, či vymretím rodových vetiev po meči. Malé mesto Modrý Kameň so vzácnym pamiatkovým areálom, ktorý po sebe zanechali „Balašovci z Ďarmôt a Modrého Kameňa“, zachováva meno dedičných hradných pánov v pamäti svojich generácií už celé storočia. Hrad Modrý Kameň stojí na hradnom kopci nad mestečkom a vďaka tomu, že sa Balašovci rozhodli postaviť renesančno-barokový kaštieľ na čiastočne zachovanej časti pôvodného gotického hradu, stojí tu dodnes jedinečný historický objekt. Kaštieľ je stavebne spojený s torzálnou architektúrou, ktorá je vlastne historickou záhradou s neopakovateľným zážitkom vyhliadky do Juhoslovenskej kotliny a blízkych hraničných rovín Maďarska – súčasti historického Novohradu, odkiaľ sa k hradu približoval osudový nepriateľ – vojsko tureckého sultána Sulejmama I. a jeho následníkov. Pohnuté dejiny hradu vo vtedajšom Uhorsku však netvorili len Turci. Turbulencie v mocenských plánoch panovníkov, šľachty, kléru a iných vrstiev spoločnosti, nejednotnosť v postupe proti nepriateľovi a vlastné záujmy zásadne ovplyvnili osudy obranných pevností akými boli hrady. Modrý Kameň je jeden z mála hradov Balašovcov na Slovensku, ktorý sa zachoval až do súčasnosti v takej podobe, akú mu dali generácie jedného rodu, ktorý tu žil do 3. tretiny 19. storočia – viac ako 600 rokov. Poslednou majiteľkou hradného panstva Modrý Kameň bola grófka Gabriela Almášiová. Hrad s pozemkami a majermi dostala v roku 1890 darom od svojho otca grófa Tibora Károliho. Obdobie jej vlastníctva do predaja hradu československému štátu v roku 1924 prezentuje záverečná časť expozície. Expozícia venuje priestor aj významnému postaveniu mesta Modrý Kameň, ktoré bolo až do roku 1960 administratívnym, kultúrnym a spoločenským uzlom severného Novohradu. 
Priestory boli získané v roku 2016 vďaka realizácii projektu HraMoKa – Obnova barokových siení na hrade Modrý Kameň pre bábkové divadlo, regionálnu históriu, tvorivé dielne detí a mládeže, financovaného z grantov EHP a Nórska a štátneho rozpočtu Ministerstva kultúry SR. 

Galéria